dosti, aby tak pre krízu nerobili. Tridsaťpäť sociálne slabých rodín nečakaný predvianočný dar potešil."
Po takto naformulovanom texte väčšina čitateľov si nemohla nič iné o poslancoch zastupiteľstva pomyslieť, len že ide o riadne „vtierky". Pravda sa dá overiť na www.transparentnemesto.sk, kde je uverejnený zvukový záznam mestského zastupiteľstva z októbra 2009. Pred rokovaním, o bode odmien funkcionárom mesta, oznámil primátor svoj úmysel voľne parafrázujúc: „...pokiaľ mi budú schválené odmeny, prehlasujem, že ich dám na charitatívne účely, ako som urobil s polovicou odmien tuším v máji tohto roku. O tom, ako budú prostriedky použité, budem poslancov a verejnosť informovať."
Pri vedomí takto postaveného ušľachtilého cieľa mali poslanci hlasovať, že nesúhlasia s ich vyplatením? Veď primátor by ihneď po hlasovaní vyhlásil: „Vážení páni poslanci, práve ste obrali niekoľko desiatok ľudí o príspevok, ktorý by im umožnil mať krajšie Vianoce." A mal by pravdu. Takže najskôr sa musela odhlasovať primátorovi odmena a až tak mohol nastať dobrý skutok primátora.
V podstate je mi jedno, kto dal článku podobu, ktorá z poslancov urobila hlupákov. Či už redakcia alebo ten, kto z mesta informoval redakciu. Bežní ľudia, keď počujú o odmenách primátorov a starostov, skoro vždy negatívne reagujú. Keďže počin martinského primátora je niečo, čo nemá v slovenských pomeroch obdobu, škoda by bola, aby tento skutok zanikol v nejakom žabomyšom dokazovaní, ako to malo byť a kto čo prekrútil.
Všeobecne sú odmeny primátorov a starostov a ich výška obľúbenou témou médií. Vždy, keď sa veci neznalý občan dozvie, akú výšku odmien dostal ich primátor či starosta, snaží sa o tom informovať médiá. Z času na čas mladučký redaktor/ka na to skočí, vedúci vysielania alebo vydania to odobrí a na svete je akože kauza. Pravda je taká, že platové pomery, vrátane odmien sú určené zákonom č. 253/1994 Z. z. Občan a redaktor to vedieť nemusia, ale vedúci vysielania či vydania to vie, ale vie aj to, že „zúfalí spravodliví" (teória jedného žalúdka ešte v niektorých hlavách funguje) budú blahorečiť redakcii, že ako jediná uviedla „pravdu". A tak si bude kupovať takýto titul pravidelnejšie, alebo sledovať uvedenú stanicu ešte častejšie. Ide o vďačnú cieľovú skupinu, ktorej potrebu podobnej informácie treba raz za čas uspokojiť.
Výška platov primátorov a starostov nie je výrazne rozdielna oproti riadiacim manažérom vo firmách. Stotisíckorunová odmena však už dokáže naštartovať emócie. Zvlášť, ak občan trošku pozná § 5 uvedeného zákona. „Starostovi možno poskytnúť odmeny s prihliadnutím na náročnosť a kvalitu výkonu až do 50 % súčtu platov za obdobie, za ktoré sa odmena poskytuje ... O poskytnutí odmien rozhoduje obecné zastupiteľstvo." To možno si takýto občan vysvetľuje tak, že odmenu netreba starostovi alebo primátorovi vyplácať vôbec. Lenže ...
Ak chcete mať nástroj na ocenenie primátora či starostu, musíte si najprv finančné prostriedky naplánovať v rozpočte. Ak už tam sú, tak druhý krok spočíva v rozhodnutí ich vyplácať. Ak by sa v obecnom zastupiteľstve prijala zásada odmeny nevyplácať vôbec, potom by zastupiteľstvo nemalo ako potrestať starostu za nejaké jeho úmyselne zlé rozhodnutie. Ak by prijalo rozhodnutie, že posúdi v danom štvrťroku, či si starosta odmenu zaslúži alebo nie, tak sa rýchlo rozháda. Časť poslancov bude hľadať možno umelé dôvody, prečo si starosta odmenu zaslúži a druhí chyby, chybičky, prečo ich nemá dostať.
Takže normálne je súhlasiť s odmenami a odoberať ich vtedy, keď starosta alebo primátor zjavne pochybil. Ešte jedna možnosť by tu bola. Odmeny v položke mzdové prostriedky naplánovať a starostovi ich nevyplácať. Čo potom? Na konci roka sa zvyknú mzdové prostriedky rozpúšťať vo forme odmien zamestnancom organizácie. Takže by ich pravdepodobne dostali zamestnanci mestského alebo obecného úradu. Toto sa mohlo stať aj v minulom roku, ak by primátorovi neboli schválené odmeny. V podstate ani to by nebolo zlé riešenie, ale ich rozdanie sociálne najslabším bolo lepším riešením.
Autor: Ján Keráčik
