a.
Martinský klub by bol najstarším, keby ich vraj o mesiac nepredbehli v Ružomberku. Avšak i deväťdesiat rokov plynulej existencie je dostatočným dôvodom na hrdosť. Toto okrúhle výročie chcú klubisti osláviť, ako sa na správnych filatelistov patrí. Už na jeseň vyjde publikácia, ktorú jej autor Oto Gáťa venoval vývoju martinskej filatelie. „Pravdepodobne zorganizujeme týždennú výstavu známok z našich klubových zdrojov a taktiež vydáme aj príležitostné razítko," povedal na margo osláv predseda klubu Vladimír Straka. Toto razítko platí iba v jeden deň, a preto má po rokoch osobitnú filatelistickú hodnotu.
Trošku z histórie
Martinský klub má v súčasnosti päťdesiatšesť členov a patrí k jedným z najväčších na Slovensku. Zakladateľ Matúš Ursíny mal v roku 1920 ambíciu založiť celoslovenský zväz, čo sa mu nepodarilo a klub ostal martinský. To však iným úspechom klubu nebránilo. Klub pri navrhovaní známok kedysi spolupracoval dokonca aj s významným maliarom Martinom Benkom či Jozefom Cincíkom.
Martinskí filatelistický klub je jediným v Turci. Avšak vznikol tu aj ďalší tzv. „truc klub" Martinia. Oto Gáťa sa osamostatnil, aby mohol vydávať časopis, čo sa mu darí. Vyšlo už jeho pätnáste číslo.
Známky vymenil za čipku
Počas existencie klubu sa na stoličke predsedu vystriedalo niekoľko mužov. „Sám som predsedom iba desať rokov, no boli tu aj predsedovia, ktorí pôsobili oveľa dlhšie. Takých tridsať dokonca aj vyše štyridsať rokov," spomína si terajší predseda na svojich bývalých nadriadených. So smiechom dodáva: „Nie nadarmo sa hovorí, že filatelia predlžuje život. Filatelisti sú väčšinou seniori - až do deväťdesiatky." Najstaršími členmi sú František Nikodým a Leopold Koričanský, ktorý svoju zbierku predal, pretože ju nemal komu ponechať, a namiesto známok si našiel ďalšiu vášeň - čipku.
Menej futbalistov, menej filatelistov
Naopak, mladých zberateľov čoraz viac ubúda. Z vyše päťdesiatky členov má klub len troch zberateľov mladších ako tridsať rokov. „Dorast nám chýba. Nemôžme sa však čudovať, pretože doba napreduje. Filatelii v dnešnej dobe veľmi silno konkuruje internet a maily a jednak i ceny známok sa dnes pohybujú vysoko," prezrádza Vladimír Straka. Kedysi vraj deti hrali futbal a zbierali známky. Nemáme sa preto čo čudovať, keďže dnešné deti ani futbal už nehrávajú tak často ako kedysi. Na otázku, či filatelia časom vymrie, dostávame optimistickú odpoveď: „Filatelia nemôže vymrieť, pretože zbierky vždy ostanú. Je však otázne či budú mať aj svojich majiteľov, alebo budú majetkom múzeí," zamýšľa sa martinský predseda.
Dvadsaťtisíc je základ
Martinskí filatelisti si navzájom nemajú čo závidieť. Vladimír Straka hovorí, že každý z nich vlastní základnú výbavu - asi dvadsaťtisícový balíček všetkých známok, ktoré kedy na Slovensku vyšli od prvého Slovenského štátu. On sám si najviac z asi päťdesiatich albumov, v ktorých má známky uložené, cení „dvadsaťtrojku" z tohto obdobia štátu. Bežný smrteľník asi nevie a pravdepodobne ani nezistí, aká známka sa pod týmto číslom skrýva. Filatelista to však dávno vie a kontroluje či ju má aj on...
Základnú zbierku zvyknú filatelisti rozširovať špeciálnymi kúskami. Vladimír Straka ako entomológ sa zameral na známky s hmyzom, jeho kolegovia sa našli v športe, náboženskej tematike či archeológii.
Drahý koníček
Získať chýbajúcu známku do zbierky stojí filatelistu neraz veľa námahy i peňazí. Pravidelne sa zúčastňujú i búrz a rôznych aukcií, na ktorých získavajú chýbajúce kusy. S patričnou dávkou tajomnosti a humoru prezrádza predseda klubu: „Filatelista často ani manželke nepovie, koľko ho stála chýbajúca známka. Vyhýba sa tak hnevu, že rodina mohla mať aj cestu okolo sveta. Niekedy je to však škoda, pretože po smrti zberateľa rodina nevie akú hodnotu má zbierka a tak nevie ani to, ako s ňou zaobchádzať."
Ženy filatelistky
V klube sa nájdu samozrejme aj ženy - filatelistky. Avšak nie je ich toľko, koľko mužov. V martinskom klube je ich asi len päť. Zvyčajne bývajú akousi ozdobou klubu. Svojimi zbierkami sa vraj v ničom neodlišujú od mužov filatelistov. Avšak aj tu platí, že filatelistkami sú skôr dámy v zrelšom veku ako mladé slečny.
Prefíkaní filatelisti
Ak šikovný filatelista túži po tom, aby jeho známka nabrala na hodnote, môže si trošku pomôcť. Dokonca si to môže pripraviť tak, že pošle list na slepú adresu, kde nenájde svojho adresáta. List sa mu po nejakej dobe potom vráti s pečiatkami z celého sveta a známka spolu s obálkou tak získa vyššiu hodnotu.
Milióny ukryté v známkach
Najcennejšou známkou na svete je Britská Guyana a legendárny Modrý Maurícius. Ich hodnota sa pohybuje nad jedným miliónom eur. Na svete sú len dva kusy Britskej Guyany a šestnásť kusov Maurícia. Britská kráľovná vraj vlastní až niekoľko modrých Mauríciov a jej zbierka je jedna z najväčších na svete. „Každý filatelista túži po Guyane či Modrom Mauríciovi. Maximum, čo som však mohol pre ne urobiť je, že som sa bol na ňu pozrieť v Prahe na medzinárodnej výstave. Strážili ju tam štyria policajti s nabitými zbraňami a čakalo sa na ňu skoro ako v Moskve na Lenina," hovorí som smiechom o svojej túžbe nadšený filatelista.
Autor: Jana Sopkuliaková
