SMREKOVICA. „Stojíme na Medveďom chodníku na Smrekovici vo Veľkej Fatre. Keby som si odtrhol čučoriedku, porušil by som dve nariadenia, pretože sme mimo vyznačených chodníkov. Pod nami je holorub, ktorý sa končí len niekoľko desiatok metrov od hranice chráneného územia. Takto vyzerá ochrana prírody u nás,“ hovorí ochranár Róbert Oružinský.
Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most) zaviedol moratórium na vyhlasovanie nových chránených území. Dôvodom podľa neho je, aby ochrana neobmedzila práva vlastníkov lesov. Každé ďalšie rozhodnutie o ochrane prírody chce nechať na nového ministra životného prostredia. Ministerstvo má vzniknúť na jeseň až potom, keď poslanci prelomia veto prezidenta.
Lykožrút a prvky pralesa
Zákaz sa dotkol aj Smrekovice. Lesníci tam už niekoľko mesiacov rúbu stromy pre lykožrúta. „Harmonogram ťažby sme vypracovali na základe rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Ružomberku o likvidácii kalamitného rozšírenia podkôrneho hmyzu,“ povedal hovorca Lesov SR Peter Gogola. Zostáva im už len 500 kubických metrov zo stanovených štyroch tisícov.
Pavol Polák, špecialista na ekológiu lesa, hovorí, že lesníci rúbu práve na území, ktoré navrhli za chránenú prírodnú rezerváciu s najvyšším stupňom ochrany. Podľa označenia na stromoch budú vo výruboch súvislých pásov pokračovať.
„Nad Medvedím chodníkom sú pralesné štruktúry a pod chodníkom vzácne pôvodné smrekové lesy. Do obidvoch ťažba zasiahla,“ dodáva a ukazuje na kovové laná, ktoré smerujú do doliny. „To je lanovka na sťahovanie dreva.“
Stromy po stovkách
Marián Jasík z ekologickej mimovládky FSC Slovensko tvrdí, že lesníci mohli zasiahnuť proti lykožrútom citlivejšie. „Žiadne koníky a odstraňovanie jednotlivých chrobačiarov. Postavili veľkú lanovku a rúbu aj zdravé smreky. Ak na nejakom území bolo 20 napadnutých stromov, ktoré museli padnúť, vyrúbali 500 stromov pre lanovku,“ hovorí Jasík.
Navrhovaná prírodná rezervácie Smrekovica leží v Národnom parku Veľká Fatra severozápadne od Liptovskej Osady. Na 300 hektároch sa zachovali prirodzené smrekové lesy, čiastočne pralesovitého charakteru. Väčšina z nich počas valašskej kolonizácie z ustúpila pasienkom.
