V minulom roku sa folk vrátil do Martina. Festivalom, ktorým sa už nová generácia folkerov vrátila k starej tradícii Martinského folkfóra, aby aj na jeho odkaze vybudovala úplne nové podujatie. Folk Martin je o nej, pre ňu a pre všetkých tých, ktorí nezabudli pesničkárov počúvať. Folk Martin 2010, ktorý sa uskutoční 2. októbra, je témou nášho rozhovoru s jedným z jeho organizátorov Petrom Piatkom.
Martinské Folklórum bolo svojho času pojem. Do akej miery na toto podujatie nadväzuje nový projekt Folk Martin?
- Na túto otázku by vám vedela najlepšie odpovedať iniciátorka a autorka celého projektu Hanka Daubnerová. Ona to celé priamo prežívala. Ja som v časoch Folkfóra ešte sedával v lavici základnej školy. Impulzom na jeho zorganizovanie sa zrejme stali Piatky s Piatkom. Je to program, ktorý v Martine realizujem už štyri roky. Poskytuje folkerom možnosť koncertovania vo vynikajúcich priestorových a technických podmienkach. Myšlienka zorganizovať festival zrejme vznikla z tohto základu. A to, že sa v minulosti v Martine konalo Folkfórum, bolo skôr bonusovým argumentom aby sme sa do toho pustli.
V minulom roku sa uskutočnil prvý ročník podujatia Folk Martin. Aký bol?
- Bol plný entuziazmu, ale aj počiatočných peripetií a adrenalínu. Akcia takéhoto formátu, navyše za účasti televízie, nesie v sebe veľa rizík a neočakávaných prekvapení. Vytvorili sme však dobrý tím, v ktorom sa angažovali jednak samotní muzikanti a veľkú časť práce si vzala na svoje plecia neziskovka M´ART´IN - centrum kultúry. Dali sme si na príprave veľmi záležať a snažili sme sa dotiahnuť každý detail. To samozrejme prinieslo svoje ovocie - chutné a šťavnaté.
Dočkali sa organizátori pozitívnych ohlasov na jeho zorganizovanie? Čo v ňom ľudia ocenili? Na druhej strane, bolo sa z čoho aj organizátorsky poučiť?
- Bez pozitívnych ohlasov by sme sa do ďalšieho ročníka zrejme nepúšťali. Práve to je ten olej do ohňa, ktorý dáva veciam zmysel. Najviac som sa obával, že neustojíme tú úplne šialenú časovú dramaturgiu, aby sme sa pri takom počte účinkujúcich vtesnali do limitu, dohodnutého s televíziou, lebo tá robila z podujatia záznam. Tu musím vyzdvihnúť postoje všetkých, ktorí v programe vystupovali. Chápali, pod akým tlakom pracujeme. Aj keď sme sa snažili, aby to cítili čo najmenej, nech sú na pódiu v maximálnej pohode. Bez ich korektného a zodpovedného prístupu, by sme sotva dosiahli taký hladký priebeh. Myslím, že to je jedna z vecí, ktorú ocenili všetci. Ďalším pozitívnym aspektom bola určite dramaturgia programu. Bola pestrá, nechýbal humor, ani vážnosť. Pekne to celé gradovalo až do úplného záveru. Martinské publikum vie reagovať živo a to vždy poteší. Ale samozrejme, bolo sa aj z čoho poučiť. Spomeniem len jednu vec, ale dosť podstatnú. Vyskytli sa problémy s prepojením zvukového pultu v sále a zvukovým vozom. To malo za následok nie príliš dobrú kvalitu zvukového záznamu vo výslednom televíznom programe. Toho roku sa tento problém opakovať nebude.
Aká je dnes vlastne nová folková scéna? Sú to predovšetkým noví pesničkári, ktorých sformoval porevolučný čas?
- V prevažnej miere áno. Od novembrových udalostí 1989 už to bude čo nevidieť dvadsaťjeden rokov. Z hľadiska vývoja akejkoľvek oblasti umenia je to pomerne dlhý časový úsek. Vzhľadom k tomu, že sám patrím k tej mladšej generácii pesničkárov, tak k nej aj viac inklinujem. Má prirodzenú, modernú poetiku a aktuálnu výpoveď. Hudobne je oveľa progresívnejšia a po textovej stránke obsahuje v globále menej politiky. Aj keď spoločenský aspekt a priamy pohľad na svet sa z duše folkera vykoreniť nedá. A to je dobré. Na Slovensku je veľa autorov, ktorí sa hlásia k folku. Ale iba niekoľko z nich tomuto žánru robí dobré meno a zaslúži si takéto žánrové zaradenie. Iba tí dostanú príležitosť zahrať si na takom podujatí, akým je Folk Martin.
Folk Martin sa v tomto ročníku sťahuje z Barmusea do Slovenského komorného divadla. Prečo? Je to jediná novinka, ktorú ponúkne návštevníkom?
- Áno pristúpili sme ktejto zmene. Barmuseum je fantastický priestor aklub. Ja osobne, by som tento ročník bez zaváhania opäť umiestnil tam. Riaditeľ neziskovky M´ART´IN a hlavný organizátor Milan Nemček však vyvinul úsilie premiestniť akciu do Štúdia Slovenského komorného divadla, čo sa mu aj nakoniec podarilo. Predovšetkým po technickej stránke je to zmena klepšiemu. Ocení to určite televízny štáb, lebo štúdio je na to patrične vybavené. Ďalšou výhodou sú väčšie kapacitné možnosti avneposlednom rade pozícia priestoru priamo vcentre mesta.
Je to jediná tohtoročná novinka?
- Spomeniem ešte zníženie počtu účinkujúcich z minuloročných trinásť na deväť, lebo sme sa rozhodli zvýšiť časovú dotáciu jednotlivých vystúpení. To prinesie aj menší počet časových prestojov. Zostava účinkujúcich je úplne nová. Je sa na čo tešiť.
Program Folk Martin 2010 je už na plagátoch. Pripomeňte, kto všetko do Martina príde a na čo predovšetkým chcete Turčanov pozvať?
- Rád by som ľudí pozval predovšetkým na kvalitnú živú hudbu so zmysluplným obsahom. Zostava je veľmi vyrovnaná, takže vysoká latka od samého začiatku. Na pódiu vystúpi Bobova Diéta, Sanyland, Ria Ferčáková, Nany, Janko Majerčík, Tu v dome, Sklo, Punto a Rybacé hlavy a Martin Geišberg.
Čo myslíte, prečo na Slovensku folk stále žije, aj keď nemá masívnu mediálnu podporu?
- Masívnu mediálnu podporu má len veľmi úzky hudobný okruh - popový mainstream. Nemá ju džez, blues, punk, metal... a žiadny underground. Ažijú. Majú svoje publikum a mnohokrát veľmi široké. Kým bude pre koho tvoriť ahrať, bude aj folk.
Autor: V.Legerská
