MARTIN. V Národnom Parku Malá Fatra už od začiatku októbra monitoruje život medveďa hnedého päť fotopascí. Občianskemu združeniu Fatranský spolok ich venoval Slovenský turistický spolok - HIKING. Štátna ochrana prírody SR tiež spustila v júni tohto roku výskum a monitoring šeliem a mačky divej. Má z neho vzísť okrem iného aj počet medveďov v našich horách.
Umiestnia ich aj do turčianskej Malej Fatry
Fotopasce, získal Fatranský spolok od STS - Hiking vďaka verejnej zbierke, v ktorej sa vyzbieralo 1092 eur. Do terénu už umiestnili päť pascí. Ak sa technika osvedčí, nevylučujú, že dokúpia ďalšie fotopasce a nasadia ich aj do južného predhoria NP Malá Fatra. „Plánujeme tu krátkodobo zaviesť jednu - dve fotopasce už v tomto týždni," potvrdil koordinátor Fatranského spolku Michal Kalaš, že fotopasce budú strážiť medvede aj v turčianskej Malej Fatre.
Záber z fotopasce. Pasce sú vy výške od 500 do 800 metrov. Prvého medveďa zachytila pasca dva dni po inštalácii. FOTO: MALAFATRA.ORG
Pasce už urobili vyše 500 záberov
Známe sú už aj prvé výsledky. Za približne dva týždne nafotili pasce takmer päťsto záberov zvierat. Väčšinou to bola diviačia zver, menej jelenia a srnčia zver. V jednom prípade bol nasnímaný zajac a jazvec. Prvého medveďa sa podarilo zachytiť už dva dni po inštalácii. „Zo získaných záberov už teraz vieme povedať, kedy medvede danými miestami prechádzajú, či navštevujú viaceré sledované lokality, orientačne vieme určiť ich hmotnosť a počet. Pri dostatočnom počte snímok, hlavne denných, je samozrejme možné medvede z väčšej časti identifikovať," uviedol Michal Kalaš.
Dajú im obojky
Projekt Štátnej ochrany prírody SR zahŕňa viacej aktivít. V rámci projektu Výskum a monitoring populácií veľkých šeliem a mačky divej na Slovensku plánujú odborníci rozmiestniť po celom Slovensku 50 fotopascí. Vladimír Antal zo ŠOP SR nevylúčil spoluprácu s Fatranským spolkom, ktoré už prvé pasce nasadili do prírody. Okrem toho plánuje štátna ochrana prírody v rámci štúdie o etológii medvedej populácie na Slovensku nasadiť pätnástim medveďom obojky.
„V súčasnosti pracujeme na rozmiestňovaní odchytového zariadenia a realizuje sa intenzívne vnadenie. Odchyty však ešte nemáme žiadne," povedal lesník Vladimír Antal.
Jedince a ich aktivity budú monitorovať pomocou GPS a VHF telemetrie a priebežne získavané údaje budú postupne vyhodnocovať. Sledovať budú najmä dennú a sezónnu aktivitu v závislosti od viacerých faktorov, správanie sa vo vzťahu k antropogénnym faktorom, migráciu vzhľadom na možnosť získavania potravy a mnoho ďalších okolností. Okrem toho plánujú na sčítanie medveďov využiť aj analýzu DNA, ktorú získajú z trusu zvierat. Projekt mal pôvodne trvať do roku 2012, ŠOP sa však podarilo presadiť jeho predĺženie do roku 2014.
Vylúčenie medveďa zo zoznamu chránených zvierat
V poslednom čase sa hovorí o tom, aby sa medveď hnedý vylúčil zo zoznamu chránených zvierat. Podľa odborníkov to však nie je riešenie.
„Vylúčenie medveďa zo zoznamu chránenej zveri vidím v súčasnosti ako nereálnu," uviedol pre MY Turčianske noviny V. Antal a pokračoval:
„Medveď hnedý je zaradený medzi poľovnú zver, inak by poľovníci nemohli vykonávať reguláciu jeho početnosti. Nemá však stanovenú dobu odlovu. Aby sme mohli v poľovníckej legislatíve určiť dobu odlovu, vyžadovalo by si to zmenu v európskej legislatíve, nakoľko je to živočích vyžadujúci si prísne vyhlasovanie osobitných chránených území a zároveň si vyžaduje prísnu ochranu."