logo
Sme.sk | Turiec | Kultúra | Noviny, ktoré spájajú Turiec

Regionálne Život Turca začali vychádzať 8. apríla 1960 s pôvodnou ambíciou vydavateľov pomáhať vzniku a rozvoju jednotných roľníckych družstiev. Onedlho sa ale stali, ako i na iných miestach Slovenska, univerzálnymi novinami - v našom prípade pre turčiansky región.

Z ich polstoročnej existencie je veľmi ťažko v skratke vybrať najdôležitejšie kapitoly. Bolo ich veľa a mnohé svojím obsahom ovplyvnili vývoj regionálnej tlače na celom Slovensku. V ostatných dvadsiatich rokoch sa stali jedným z lídrov na slovenskom trhu v tomto segmente tlače.

Dnes sa dá už veľmi ťažko odhadnúť, v akom náklade vychádzali v prvých rokoch, no vieme, že najviac výtlačkov predávali na konci osemdesiatych rokov a potom v druhej vlne v rokoch 2002 až 2003. Bolo to okolo 12 100 kusov v oboch turčianskych okresoch. Vtedy i dnes to znamená, že noviny sa dostávajú približne do každej tretej domácnosti v Turci, a teda sú ešte aj dnes napriek príklonu určitej časti čitateľskej verejnosti k internetu stále jedným z najčítanejších titulov v republike.

Za päťdesiat rokov histórie noviny viackrát zmenili svoje sídlo. Začali na Mudroňovej ulici v Martine. Potom sa presťahovali na Ulicu osloboditeľov do centra mesta, neskôr bola redakcia súčasťou budovy Okresného národného výboru na Leninovom, dnes Vajanského námestí. Neskôr sídlili v Hečkovej vile na Fučíkovej, dnes Hviezdoslavovej ulici, v deväťdesiatych rokoch sa presťahovali do Evanjelického zborového domu na Memorandovom námestí a dnes sídlia opäť v centre mesta na Ulici M. R. Štefánika.

Noviny sa už od prvých čísel snažili priniesť čitateľom širokú paletu tém. Spočiatku to bol príklon k roľníckym témam, tie sa neskôr rozšírili na industrializáciu Turca, výstavbu ciest, sídlisk, občianskej vybavenosti, postupne rozšírili svoj záber aj na kultúru, keďže touto témou Turiec žil vlastne od polovice 19. storočie. Kultúrna problematika neopustila stránky novín dodnes a za tie roky si u čitateľov vyslúžila veľmi dobré renomé. Časom sa orientácia tém zamerala aj na rozvoj vidieka, infraštruktúru a sociálne či občianske témy. Na stránky novín sa dostali ľudia, ktorí niečo pozitívne dokázali alebo ktorí dokázali pozitívne posolstvá života odovzdať ďalej. Postupne, s rastom ambícii byť dobrými sprievodcami životom Turca, redaktori kládli   vyššie nároky aj na formálnu stránku tvorby novinárskych materiálov.

Noviny sú s rokmi ich vydávania žánrovo pestrejšie. Popri spravodajstve sa začali udomácňovať poznámky, ankety, okrem spravodajských aj publicistické rozhovory, objavili sa reportáže i fotoreportáže a od konca sedemdesiatych rokov aj komentáre. To umožnilo zvýšiť kredit novín, ktoré sa postupom času stali aj tribúnou názorov na rôzne témy, ktoré formovali rozvoj regiónu. Postojová žurnalistika je spojená s novinami už od polovice šesťdesiatych rokov. Ich tvorcovia rýchlo pochopili, že noviny nemôžu byť len „múzeom" správ, ale aj médiom, ktoré musí provokovať, nastoľovať otázky a hľadať na ne odpovede.

Popri tom redakcia nezabúdala ani na materiály, ktoré sa dotýkali histórie regiónu. Tejto oblasti za roky existencie „vyčlenila" niekoľko seriálov. Hádam najznámejší, trvajúci viac desaťročí, bol legendárny seriál Jána Junasa Z rodných chotárov. Začal ho tvoriť v roku 1970. Spomeňme ešte rubriku Rok dal. Redakcia ju začala uverejňovať v roku 1983 a odvtedy každý rok - buď na jeho konci alebo na začiatku budúceho. Redakcia v nej po jednotlivých mesiacoch mapuje kľúčové udalosti rozvoja regiónu. Táto rubrika má v novinách miesto aj dnes a v súčasnosti redakcia tieto udalosti aj glosuje.

Farebné fotografie mali v bežných číslach premiéru v roku 1987. Teraz sa redakcia pripravuje na celofarebné vydania novín. V roku 1991 sa po prvý raz stal súčasťou novín televízny program, dnes je ich súčasťou celofarebný magazín TV Oko. V roku 1997 redakcia urobila prevratné rozhodnutie - začala vydávať osobitnú prílohu venovanú športu. Športová verejnosť vnímala toto rozhodnutie ako prelom v športovej publicistike v Turci. Počas prechodu novín do novej vydavateľskej skupiny sa tohto projektu musela vzdať. A hoci športu v súčasnosti redakcia venuje oveľa väčší priestor ako v tom čase, nostalgia za prílohu sa ešte stále nevytratila. Rok 1997 bol jubilejný - noviny si pripomínali päť rokov súkromného vydávania, v Národnom dome vtedy zorganizovali veľkolepý program Hviezdne žiarenia, ktoré boli veľkou audiovizuálnou kompozíciou o žriedlach, podobách a prúdoch humanizmu, ktorú autorsky a režijne pripravil Viliam Gruska. Redakcia si ním okrem iného pripomínala aj 1600. výročie smrti patróna  mesta sv. Martina Tourského. Zúčastnil sa na ňom aj prezident republiky Michal Kováč, novinám poskytol exkluzívny rozhovor.

V prvých troch desaťročiach Života Turca, boli ich vydavateľmi OV KSS a ONV, po prevrate v roku 1989 už len Okresný národný výbor. Jeho plénum v roku 1990 odsúhlasilo privatizáciu titulu. Noviny sa stali súčasťou vydavateľského komplexu Unimexu v Bratislave. Po štrnástich mesiacoch po dohode redakcia z Unimexu odchádza a na niekoľko mesiacov sa vydávania novín ujíma Konzorcium Nový Život Turca, ktoré sa neskôr trasformovalo na spoločnosť s ručením obmedzeným. Mimochodom, zo Života Turca sa takto stali prvé súkromné noviny v Turci. Spoločnosť, ktorú tvorili zamestnanci redakcie, vydávala noviny až do roku 1999 za vlastné prostriedky. V tom roku vlastníci podielov v „eseročke" prijali ponuku nadnárodného vydavateľského koncernu Verlagsgruppe Passau na zastrešenie vydávania slovenských titulov regionálnych novín. Stalo sa tak po analýze perspektív novín, ktoré už nebolo možné rozvíjať bez potrebného kapitálu, ktorý by sa postaral o investovanie do redakčného systému a ktorý by mohol zastrešiť tesnejšiu spoluprácu regionálnych titulov na Slovensku, ktorú si už doba žiadala. Dnes noviny vydáva vydavateľský dom Petit Press Bratislava. Od začiatku svojej existencie mali jediný cieľ - spájať Turiec. Robia to dodnes.

Počas svojej existencie noviny viackrát ovplyvnili dejiny regionálnej tlače na Slovensku. Predovšetkým - v novembri v roku 1986 vydali vydavatelia Život Turca vytlačený ofsetovou tlačou, čo bol v tom čase unikátny čin. Okrem iného predstavoval aj prvý krok v rozvoji technológie výroby novín, ktorá znamenala aj začiatok posunu prípravy podkladov pre tlač z tlačiarenských na redakčné pracoviská.  Vtedy si to v redakcii ešte nevedeli predstaviť, ale delili ich už len štyri roky od času, keď na takýto štýl prípravy novín v redakcii aj nabehli. A aj v tomto boli v podmienkach regionálnej tlače prví na Slovensku.

Pokus o ofsetovú tlač sa od januára roku 1987stal v Martine realitou. A zásluhu na tom má aj martinská Neografia, ktorá tento historický pokus koordinovala. Znamenal okrem iného aj návrat Života Turca do martinskej tlačiarne, respektíve jej závodu v Banskej Bystrici. Pripomeňme, že v prvých rokoch vychádzania sa noviny tlačili v Martine, potom prešli do žilinskej Pravdy, neskôr do vrútockého Nadasu, aby cez niekoľkoročnú tlačiarenskú prax v trenčianskom Merkantile zakotvili v bratislavskej tlačiarni na Kopčianskej ulici, kde sa tlačia dodnes.

Noviny sú aj dejinami šéfredaktorov. Každý z nich sa v rámci možností, ktoré mu doba, vydavatelia či financie dovoľovali, snažil o pozitívny posun obsahu i formy novín. Prvým zodpovedným redaktorom bol Rudolf Kmeť, ktorého o pár mesiacov vystriedal Milan Klabník, o štyri roky neskôr je už na čele redakcie Oskar Lámi, toho v roku 1966 vystriedal Egon Skalák, v roku 1969 už redakciu viedol Rastislav Seneši a od roku 1973 Ivan Rusnák. Po krátkom intermeze v roku 1978, keď bol vedením redakcie poverený Igor Gabaj, sa na viac ako dvadsať rokov ujíma vedenia titulu Michal Beňadik. V súvislosti s poverením funkciou vedúceho útvaru riadenia jednej zo slovenských divízií Verlagsgruppe Passau odchádza v roku 1999 z redakcie. V tom istom roku sa šéfredaktorkou Nového Života Turca stáva Viera Legerská.

Noviny menili aj svoj názov. Po prvý raz sa tak stalo v revolučnom čase po roku 1989, keď získali  prívlastok -  nový, ktorý mu zostal dodnes. Aj napriek tomu, že noviny už patria do celoslovenskej siete regionálnych novín MY (fenomén MY sa objavil v hlavičke po prvý raz v novembra 2004) vydavateľskej skupiny Petit Press a dnes už majú názov MY Turčianske noviny, je stále súčasťou prvej novinovej strany.

Život Turca a neskôr Nový Život Turca či MY Turčianske noviny podporovali za roky svojej existencie množstvo projektov. Vynikali napríklad mimoriadnymi číslami, ktoré sa vo farebnom vyhotovení vydávali od prvej polovice osemdesiatych rokov. Neskôr - po prevrate - sa v čase politických, ekonomických či samosprávnych pohybov do povedomia verejnosti zapísali niekoľkými spravodajskými i monotematickými mimoriadnymi vydaniami. Neskôr sa prílohy stali trvalou súčasťou novín, čím obohatili ponuku spravodajstva i publicistiky v čase mimoriadnych udalostí v spoločnosti.

Noviny podporovali aj mnohé projekty. Boli organizátormi futbalového turnaja o Pohár Života Turca, spoluorganizátormi Turčianskej bielej stopy, dnes sú spoluvyhlasovateľmi ankety o najlepšiu futbalovú jedenástku a organizujú aj obľúbenú tipovaciu ligu. Pred dvoma rokmi spolu s čitateľmi napríklad  hľadali Sedem divov Turca, od minulého roka hľadajú každoročne Knihu roka a dodnes organizujú množstvo čitateľských ankiet, ktoré okrem iného dokladajú aj neustály záujem čitateľov o svoj titul. V deväťdesiatych rokoch boli noviny pri formovaní partnerských vzťahov s holandským Hoogoveenom. V spolupráci s nimi napríklad uskutočnili prvý internetový prenos novinovej strany z krajiny tulipánov do Martina.

Neodmysliteľnou súčasťou redakcie sú redaktori. Z viacerých z nich vyrástli novinárske osobnosti, ktoré pozná celé Slovensko. Za roky existencie novín sa na redakčnom pracovisku vystriedali asi tri či štyri desiatky redaktorov alebo významných spolupracovníkov, ktorých pozná nielen Turiec: Spomeňme napríklad Oskara Lámiho, Konštantína Horeckého, Rastislava Senešiho, Karola Fajtha, Petra Kubínyiho, Igora Gabaja, Milana Lechana, Vlastu Kunovskú, Lenku Kapustovú či Zuzanu Bukovskú. Títo i mnohí ďalší boli či sú súčasťou novín aj dnes. Do Turca často prinášali novinárske ceny, čo potvrdzuje aj súčasná prax.

Dnešní redaktori majú v porovnaní so svojimi kolegami z minulých desaťročí ešte o úlohu viac - nielenže píšu články, ale v ich pracovnej pozícii sa spája tvorivá práca s grafickou. Rozvoj redakčných systémov dospel do štádia, v ktorom si redaktori dokážu sami zalomiť svoje články. Redakčný red-web v Martine funguje od roku 2008 a dopĺňa výrobu novín o novú dynamiku, v ktorom autor článkov spolupracuje na ich grafickej podobe až do chvíle, keď sa elektronickou cestou dostávajú na tlačiarenské pracovisko. Súbežne s redakčnou činnosťou sa rozvíja aj obchodný úsek, ktorý sa pripravuje na budúce samostatné fungovanie. Zahŕňa inzertný a obchodný úsek, na ktorom sa rozvíjajú programy príjmu inzercie a účtovníctva.

V súčasnosti redakcia pracuje na zdokonaľovaní nielen tlačených novín, ale aj on-line spravodajstva na webe. Noviny sa dnes ponúkajú v zúženej, spravidla spravodajskej verzii denne na internete, aby v tlačenej verzii raz týždenne poskytli čitateľom rozšírené spravodajstvo a publicistiku. A možno je to aj odpoveď na otázku, či noviny prežijú ďalšie desaťročia. Dnes sa ukazuje, že áno - ak rozložia svoje sily na rýchle spravodajstvo na webe a na klasické potreby printového čítania. Každopádne, MY Turčianske noviny ako priamy pokračovateľ Života Turca majú ambíciu takto sa rozvíjať.

pondelok 20. 12. 2010 15:48 | Viera Legerská
© 2010 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
Aktuálna predpoveď v lokalite Martin
4:00
3.0°C
7:00
2.0°C
10:00
4.0°C
 
 
späť na SME.sk
ANKETA