MARTIN. Plošné očkovanie proti tuberkulóze už ukončili z našich susedných krajín napríklad v Rakúsku a vlani aj v Čechách. V Rakúsku neočkujú vôbec ani rizikové skupiny obyvateľstva už niekoľko rokov, v Čechách ponechali očkovanie rizikových skupín. Podľa hlavného odborníka MZ pre pediatrickú pneumológiu a ftizeológiu Martina Brezinu, ktorý je aj prednostom Kliniky detskej pneumológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, sú oba spôsoby prijateľné. Záleží od toho, pre akú formu sa Slovensko rozhodne.
Slovensko spĺňa kritériá pre zrušenie plošného očkovania
„U nás sú prípady tuberkulózy zachytené včas a to je základný kameň boja proti tuberkulóze,“ uviedol Martin Brezina. „Je len hŕstka štátov vo svete, v ktorých vznikli nové prípady tuberkulózy, v populácii sa riziko nakazenia minimalizuje. V tejto situácii rôzne odborné organizácie, ako je Svetová únia boja proti tuberkulóze alebo Svetová zdravotnícka organizácia, majú isté kritériá, ktoré umožňujú, ale je to na rozhodnutí daného štátu, plošné očkovanie proti tuberkulóze zrušiť. A to je situácia, do ktorej sme sa dostali aj my. Kritériá spĺňame, prebehla široká diskusia na úrovni odborných spoločností a teraz už prebiehajú diskusie aj na úrovni legislatívnej – teda na úrovni ministerstva zdravotníctva a úradu verejného zdravotníctva,“ vysvetlil odborník.
Riziká pri tejto vakcíne existujú
Hlavné príčiny, prečo sa začali diskusie na túto tému, sú isté riziká a komplikácie spojené s očkovaním proti tuberkulóze.
„Očkovanie má svoje úskalia na rozdiel od iných očkovaní, ktoré sú mimoriadne bezpečné. U časti detí sa môžu vyskytnúť komplikácie v podobe lokálnej reakcie, uzlinovej reakcie, v ojedinelých prípadoch aj o celkové ochorenie, kedy dochádza k rozptylu baktérií do celého tela. To je ale na slovenské pomery mimoriadne výnimočná situácia, v priemere ide o jedno dieťa za dva roky. V týchto prípadoch podkladom takéhoto rozvinutia bola ťažká porucha imunitného systému malého pacienta. Ľahšie komplikácie predstavujú problém v tom, že si vyžadujú antibiotickú liečbu. U niektorých detí je to chirurgický zákrok, kedy sa uzlina musí otvoriť a vyčistiť. Porovnávame na váhach ten osoh, ktorý ochranný účinok vakcíny má, voči samotnej vakcíne, ktorá môže spôsobiť problém,“ zhodnotil.
Vakcína môže oddialiť ďalšie očkovanie
„Ročne vzniknú na Slovensku komplikácie pri očkovaní novorodencov asi pri 150 deťoch z celkového počtu 55 000 zaočkovaných. No je to nepríjemná skúsenosť pre rodičov, ktorá si vyžaduje ďalšiu liečbu a nezriedka toto očkovanie odďaľuje proces ďalších očkovaní. Pretože v očkovaní sa môže pokračovať až po vyliečení a zhojení tejto komplikácie,“ uviedol M. Brezina. „To znamená, že dieťatko sa nezačne očkovať v 3. alebo 4. mesiaci života podľa imunizačného programu proti iným závažným a v populácii nezriedkavým ochoreniam, ako napr. čierny kašel, ale tie deti ostávajú do veku 5., 6. či 7. mesiaca života odkryté bez ochrany očkovaním, takže aj toto bol dôvod, prečo chceme plošné očkovanie proti tuberkulóze zrušiť,“ dodal.
Susedné štáty už proti tuberkulóze neočkujú
„Otázkou je, akým spôsobom sa upraví dobrovoľné očkovanie u nás. Príklad si môžeme zobrať od štátov ako Rakúsko a Česko. Rakúsko má o niečo vyšší a v Česku majú o niečo nižší výskyt tuberkulózy ako u nás. V Rakúsku už niekoľko rokov úplne prestali očkovať proti tuberkulóze a v Česku zrušili plošné očkovanie v minulom roku, ponechali očkovanie rizikových skupín. Oba spôsoby sú dobré a je otázka, ku ktorému pristúpime my,“ skonštatoval.
V tých krajinách kde sa neočkuje, podľa neho nedošlo k navýšeniu detskej tuberkulózy. Kým sa však očkovanie zruší, odborník zatiaľ odporúča očkovať. „U nás je očkovanie upravené legislatívou, zákonu sa treba podrobiť. V tejto situácii by som postupoval veľmi jednoducho - zákonná úprava platí. Nová situácia nastane, keď ju upravíme,“ povedal.
VÝVOJ S OČKOVANÍM
Očkovanie sa u nás začalo v 50. rokoch ako odozva na veľmi vysoký výskyt tuberkulózy v celej Európe najmä v povojnových rokoch. Rozmach nastal v 50. – 60. rokoch, keď sa darilo eliminovať tuberkulózu a znížiť jej výskyt v populácii. Znamená, že klesol počet ľudí, ktorí boli prenášači tohto ochorenia. Toto reflektovalo zmeny vo vakcinačnom programe, v 50. rokoch začínalo prvoočkovanie novorodencov a potom bolo 7 tzv. revakcinácií. Očkovalo sa v určitých časových intervaloch až do 30. roku života. Keď sa situácia zlepšovala, dala sa postupne frekvencia očkovaní znižovať. A to až tak, že od druhej polovice 90. rokov až do vlaňajšieho roku bola jedna revakcinácia u detí po zavŕšení desiateho roku života. Tú u nás zrušili k 1. júlu 2010 a zostalo plošné očkovanie novorodencov, ktorého cieľom bolo chrániť skupinu detí, ktorých imunitný systém sa ešte len vyvíja.
