Osveta funguje v kultúrnom zázemí mesta Martin a regiónu Turiec v rôznych podobách už nepretržite vyše polstoročia. Do užšieho kontaktu s jej aktivitami prichádzajú najmä zainteresovaní ochotnícki divadelníci v turčianskych obciach, amatérski výtvarníci rozmanitého smerovania a ďalší tvoriví ľudia, ktorí sa venujú rôznej umeleckej činnosti. Ich špecifikom je, že tak nekonajú z povolania, ale z osobného záujmu, popri svojom zamestnaní, vo voľnom čase.
Občas sa niektorá z osvetárok predstaví inak
Aj súčasné Turčianske kultúrne stredisko sa do povedomia obyvateľov v meste a obciach regiónu dostáva prostredníctvom tradičných kultúrnych činností. Často ich prevádzkuje pod svojou strechou, iniciuje u záujemcov alebo spoluorganizuje. Zväčša sú to výtvarné, fotografické či čipkárske vernisáže výstav, ľudové slávnosti a programy folkloristov a divadelné prehliadky či festivaly. Najčastejšie pri nich ide o bežnú organizátorskú agendu kmeňových pracovníčok, ako ju má inštitúcia TKS v náplni a zameraní svojej činnosti. No občas sa niektorá z mladých „osvetárok“ predstaví neočakávanou osobnou aktivitou a progresívnou tvorivou koncepciou. Naposledy sa tak pekne zapísala metodička folklóru (s osobným vzťahom tiež k divadlu) iniciatívnym a objavným ponorom do zápisov v obecných kronikách. Tie vydali archívne bohatstvá z ochotníckeho divadla vo viacerých turčianskych obciach.
Inšpirovali ju oslavy ochotníckeho divadla v Belej-Duliciach
Evka Dudková je dlhý čas dušou, telom a aj príslušným odborným vzdelaním aktívne oddaná turčianskemu folklóru. Prirodzene k nej však tiež patrí výbušná energia, ktorá ju pobáda vyskúšať si všetko, čo sa len dá. A tak sa popri milovanom folklóre pohybuje tiež na rovnako príťažlivých divadelných doskách. Ako herečka z ochoty zbierala práve v rodnej ochotníckej obci Belá- Dulice, v domácom divadelnom súbore cenné, rozmanité a pestré skúsenosti. Určite ju úprimný vzťah k divadelným doskám inšpiroval k myšlienke a následne k jej precíznemu realizovaniu. V tradičnom programe Ulica Fest 2011, ktorý sa v Martine organizuje pri príležitosti Scénickej žazvy, zaujali jej originálne farebné výstavné panely dokumentujúce históriu divadla v Turci. Pod jej rukou vznikla príťažlivá výstava o dejinách i súčasnosti niekoľkých aktívnych ochotníckych súborov v Turci. Koncom leta tak vhodne rezonovala v atmosfére stretnutia ochotníkov z celého Slovenska počas piatich festivalových dní Scénickej žatvy.
Veľa sa naučila, chcela to nejako vrátiť
Kultúrna pracovníčka približuje svoju pôvodnú ideu a osobitú cestu k vytvoreniu archívu zopár divadelných súborov, kde sa ešte v Turci hráva divadlo aj v súčasnosti, takto: „Počas siedmich sezón hrávania divadla v Belej som sa veľa naučila a chcela som za to aspoň niečo súboru a ľuďom v obci splatiť. Vedela som tiež, že dramaturgia turčianskeho sprievodného programu minulého roku na Scénickej žatve - Ulica Fest - bude v tomto ročníku mojím posledným. A tak som si pomyslela, že by bolo fajn, ak to nebude len záležitosť jednej sezóny. Nech nám v Turci čosi potrebné a zmysluplné ostane natrvalo, aj keď už bude ďalší ročník divadelnej žatvy za nami,“ povedala a odhalila aj čosi z metodiky prístupu k projektu, ktorý oslovil mnohých účastníkov Scénickej žatvy.
Sústredila sa na divadlá, ktoré chodia na prehliadku
„Preto som sa sústredila na súbory, ktoré aktívne hrajú divadlo, napríklad aj každoročne na Turčianskych divadelných dňoch u nás na prehliadke v Belej. Prezrela som, roztriedila a identifikovala pomerne bohatý, no nepomenovaný archív divadelných fotografií v TKS. Súčasne som oslovila a navštívila dediny, stretla sa s divadelníkmi a študovala záznamy v obecných kronikách. Tak som získala bohatý materiál pre Divadelný súbor Belá-Dulice, DS Blatnica, DS Pišinger Bystrička, DS D- Efekt Dubové, DS Za Váhom Lipovec a na poslednú chvíľu pred pripravenou vernisážou aj zopár fotografií a programových bulletinov od Znievskeho rado/sť/dajného divadla z Kláštora pod Znievom,“ zverila sa.
Všetci boli radi, že svoj nápad realizuje
Do výroby panelov a inštalácie písomných dokumentov a fotografií potom zapojila celú jej rodinu. Chcela, aby jednotlivé panely boli jednoduché, prenosné a zároveň výrazne farebné. Navyše, aby korešpondovali so zložkou – „fasciklom“, ktorú pre prehľadnosť celého projektu zhotovila v rovnakej farbe, akú má výstavný panel konkrétneho súboru.
„Práca pri zbere materiálu – napriek časovému stresu - bola pre mňa príjemným zážitkom,“ spomína Evka Dutková. „Divadelníci zo súborov, ale aj starostovia v obciach a kronikári so mnou spolupracovali ochotne a so záujmom. Brali to ako podnet dať si do poriadku vlastné obecné dejiny ochotníckeho divadla. Základ archívu a informácií o hraní divadla je dnes už na svete, zatiaľ v piatich obciach. Je na čom stavať, v čom pokračovať, a to aj v ďalších našich divadelných obciach.“
Výstava je hotová, možno si ju požičať
Panely z výstavy, ktoré už majú za sebou premiéru na Scénickej žatvy, sa zachovali v priestoroch Turčianskeho kultúrneho strediska. Súborom ich táto inštitúcia požičiva k premiéram alebo výročiam domáceho ochotníckeho divadla. Dnes už vieme, že po deväťdesiatinách, ktoré oslávilo divadlo v Belej-Duliaciach, čaká v roku 2012 dokonca úctyhodná storočnica divadelníkov na Dubovom...
Záslužná aktivita iniciátorky práce pri kompletizovaní dejín divadla v ochotníckych obciach Turca hádam nezapadne do zabudnutia. A to aj napriek tomu, že sa Evka Dudková už zasa sústreďuje na rozvíjanie ľudových tradícií v oblasti folklóru, ktorý je jej taký blízky a ktorý medzičasom úspešne vyštudovala na vysokej škole.
