MARTIN. Prečo sa Ľudovít Štúr nikdy neoženil? Považoval lásku za slabosť? Koho miloval? Aký mal názor na manželstvo? Depozity Slovenskej národnej knižnice (SNK) ukrývajú bohatý osobný archív politika, historika, jazykovedca a kodifikátora spisovnej slovenčiny Ľudovíta Velislava Štúra, v rámci ktorého nájdeme odpovede napríklad aj na otázky spojené s láskou a manželstvom. SNK v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív ponúka viaceré z týchto historicky veľmi hodnotných dokumentov v digitálnej podobe.
Ľudovíta Štúra poznáme z učebníc dejepisu ako slobodného mládenca, ktorý sa celý svoj život venoval práci. O jeho vzťahu k ženám sa vie len veľmi málo. Z archívnych dokumentov v depozitoch SNK zverejnených aj na stránke projektu je však isté, že národovcovi Ľudovítovi Štúrovi osudovo zamotali hlavu dve krásne a inteligentné ženy – Marie Pospíšilová a Adela Ostrolúcka. Prvá však doplatila na jeho presvedčenie, že láska a manželstvo prekážajú v oddanej práci pre národ. A druhá umrela skôr, ako by mladý Štúr mohol aspoň zapochybovať o správnosti tohto názoru.
Marie Pospíšilova (19) ho očarila počas pobytu v Hradci Králové v septembri 1840 - 25-ročný Štúr vtedy spadol zo schodov a poranil si ruku. V rodine Pospíšilovcov sa o neho starala Marie. „Rána na pravici se již snad brzo zhojí, ale ona do srdce, již mi zadala, hojíc onu, milostná opatrovnice má jest hluboká, nevyhojitelná. Kdož by mi byl předpovídal, že v Hradci padnu do bolú lásky, jímž sem pečlivě vyhýbal, abych tím neodvisleji, tím samostatněji pracovati a pro jednu oulohu pojité všecky síly vynaložiti mohl?“ píše Mariinmu bratovi Jaroslavovi. Po štyroch mesiacoch jej však Ľudovít posiela báseň na rozlúčku...
S krásnou Adelou Ostrolúckou sa zoznámil vďaka svojmu mladšiemu bratovi Samuelovi, kaplánovi v Zemianskom Podhradí, kde často chodieval. Ani táto láska však nebola naplnená – Adela ako 29-ročná v marci 1853 zomrela.
Obetovanie sa v osobnom živote vyžadoval Ľudovít Štúr nielen od seba, ale aj od svojich druhov. Keď sa veľmi nádejný básnik a horlivý národovec Samo Chalupka v roku 1836 ženil s Eufrazínou Turanskou, sklamanému Štúrovi „došli pohrebné verše“ a poznamenal: „Sam. Chalupkovi po Všeslávii zazvonili... Pokoj prachu!“ A v liste českému redaktorovi Karolovi Boleslavovi Štorchalovi sa posťažoval, že „Chalupka zaspal v lone jednej ženy.“
Nástrahám manželstva neodolal ani jeho priateľ a blízky spolupracovník Jozef M. Hurban, s ktorým sa na tému láska a manželstvo neraz pohádali. Ich spory vyvrcholili, keď Hurban pozval Štúra na svoju svadbu. „Ľudovít prišiel,“ – ako písal priateľom – „Miloslavovi na pohrab!“ a príduc troma dňami pred svadbou (4. októbra 1845), ešte snažil sa odviesť ma od úmyslu zakladania rodiny,“ zaspomínal si Hurban.
Autor: Katarína Mažáriová
