MARTIN. Ferrata Horskej záchrannej služby na Martinské hole si rýchlo našla svojich priaznivcov. V minulom roku sa do knihy, ktorá je umiestnená tesne pri poslednom odpočívadle turistického chodníka, zapísalo 8 537 ľudí.
„Všetci, čo vyšli hore, tam určite svoj odkaz nenapísali. Takže si dovolím tvrdiť, že ferratu zdolalo okolo 10-tisíc ľudí,“ myslí si František Časo, ktorý stojí za jej vznikom.
Kniha sa rýchlo zapĺňa
Návštevnosť atraktívneho miesta neklesla ani počas aktuálneho roka. Od konca mája do začiatku prázdnin pribudlo v knihe ďalších 473 nových zápisov.
„Za mesiac je to slušné číslo, veď v tom čase ešte nebolo dovolenkové obdobie. Cez prázdniny návštevníkov ešte pribudlo,“ hovorí člen Horskej služby.
Ak sa dopredu dohodnete môžu vás ferratou previesť. Naposledy si takto vychutnala výstup skupina 32 turistov z Dobšinej a po nich aj 22 nadšencov turistiky z Prievidze.
Od polovice septembra do konca októbra čaká na ferratu jesenná uzávierka. Počas nej sa na chodníku odstránia škody, ktoré spôsobil júlový prívalový dážď.
„Už po zime sme mali čo opravovať a teraz počasie zaúradovalo aj v lete. Poreparujeme úseky, ktoré vymyla voda. Na prudších častiach chceme porobiť nové schodíky, aby sa ľuďom lepšie šliapalo.“
Ferratu chceli vybudovať už za „socíka“
Potrebné veci sa môžu spraviť aj vďaka finančnej podpore, ktorú poskytla Komisia životného prostredia a verejného poriadku martinského mestského zastupiteľstva.
„Zo svojho rozpočtu pre nás na opravy vyčlenili 2-tisíc eur. Všetci si ich ochotu pomôcť veľmi ceníme,“ poďakoval aj za kolegov František Časo.
Myšlienka vybudovať na Martinské hole ferratu však nie je nová. Začala so rodiť približne pred 36 rokmi.
„S kamarátmi sme o takom niečom začali uvažovať už za totality, no naše predstavy vtedy nebolo ľahké uskutočniť,“ spomína horský záchranár.
Druhýkrát ožila táto vízia tesne po zmene režimu, ale zrealizovať sa ju podarilo až nedávno. Okrem zvládnutia pre Slovensko tradičných papierovačiek stojí za tým predovšetkým kolektív ľudí, ktorí boli ochotní odpracovať množstvo brigádnických hodín a obetovať pre dobro veci svoj voľný čas.
„Roboty bolo neúrekom a na ferrate sme trávili veľa hodín. Naši najbližší nás v tom čase takmer nevideli a im takisto patrí veľká vďaka.“
Na otázku, či sa ešte v Turci podarí vybudovať podobne atraktívnu trasu, odpovedal František Časo trochu tajomne.
„Vie si také niečo predstaviť, uvidíme časom,“ dodal na záver.
