MARTIN. Po troch úvodných extraligových dueloch mal tím Imperial Vitamins Martin na svojom konte tri prehry a katastrofálny vstup do ročníka ešte podčiarkovalo vysoko negatívne skóre 1:13. Mužstvo dokonca necestovalo na zápas do Nitry a prehralo ho kontumačne. Reálne hrozilo, že klub, ktorý bol založený ešte v roku 1986, sa tridsiatich narodenín nedožije.
„Našťastie, vyhral zdravý rozum, situáciu sa podarilo stabilizovať a s čistým štítom sme mohli začať pracovať,“ vracia sa k udalostiam zo septembra minulého roka tréner Peter Jurošek.
Po urovnaní pomerov sa do zostavy vrátili odchovanci, mužstvo sa zomklo a v kabíne začala fungovať správna chémia. Že to ale celé skončí zlatým happyendom, to nikto ani len netušil.
„Asi by som radšej stavil na možnosť, že človek pristane na Marse, ako na zisk titulu,“ priznal s úsmevom na tvári Peter Jurošek.
Derby rozhodli detaily
Najbližšie mesiace však potvrdili otrepanú frázu, čo ťa nezabije, to ťa posilní a Martinčania krôčik po krôčiku napredovali. Po základnej časti z toho bola piata priečka.
„Nikto s nami pred play off veľmi nepočítal, a tak sme mohli hrať uvoľnene. Niekedy sa zo závetria útočí lepšie,“ hovorí tréner.
Štvrťfinálovým súperom Martina bol regionálny rival z Vrútok. Derby séria je vždy špecifická, no Peter Jurošek v predchádzajúcich dvoch sezónach pôsobil na Komete, a tak mohol zo svojich skúseností ťažiť. Na malej ploche vo Vrútkach sa však hrá ťažko, veď v tomto ročníku tam vyhrala len Nitra a práve Martin.
„Z domáceho ihriska si vytvorili nedobytnú pevnosť. Navyše, vzájomná „okukanosť“ obidvoch celkov je za tie roky veľká, tak je len málo vecí, ktorými sa môžeme zaskočiť. Bolo jasné, že rozhodnú detaily a možno väčší kúsok športového šťastia.“
To sa najviditeľnejšie usmialo na budúcich šampiónov v treťom štvrťfinálovom stretnutí, keď vyrovnali sekundu pred koncom riadneho hracieho času a nakoniec duel v predĺžení získali vo svoj prospech. Zároveň sa ujali vedenia 2:1 na zápasy a sériu už z rúk nepustili.
„Tam sa asi lámal chlieb. Jednou s kľúčových vecí tiež bolo, že Vrútky mali hrajúceho trénera. Ten presa len nemal toľko času na zváženie situácií, ako som mal ja s kolegom Peťom Petrákom. Potom sú aj reakcie na zápasové dianie nie úplne ideálne,“ myslí si.
Niečo na jeho slovách bude, veď Kometa vybojovala jediný víťazný súboj série práve v zápase, do ktorého jej tréner Martin Kolčák nezasiahol ako hráč a zostal šéfovať striedačke.
Parádny obrat
Po zdolaní štvrťfinálovej prekážky narazili naši na Kežmarok a prehrali obidva domáce duely. Východniari tak mali na vlastnom ihrisku dve mečbalové šance.
„Priznám sa, že som bol po prehrách na chalanov trochu nahnevaný. Cez týždeň ale odviedli dobrú robotu Maťo Kollár s Mišom Wagnerom a už po príchode do Kežmarku som akoby vo vzduchu cítil, že môžeme uspieť.“
Zlom, rovnako ako vo štvrťfinále, priniesol zápas číslo tri a gól Kollára na 4:4 symbolické štyri sekundy pred treťou sirénou. Domáci sa vtedy pravdepodone už obidvomi nohami videli v semifinále, no šok z vyrovnania nerozchodili, v predĺžení stratili tento zápas, potom aj nasledujúce dva a sezóna pre nich skončila.
„Víťazstvo v treťom stretnutí nám dodalo poriadnu dávku psychických síl. Mužstvo si začalo ešte viac veriť, a aj keď Kežmarok poriadne hrýzol až do konca série, náš rozbehnutý stroj už nedokázal zastaviť,“ povedal Peter Jurošek.
Favorit svoju úlohu nezvládol
V siedmom extraligovom finále klubovej histórie čakal na Martin víťaz základnej časti zo Skalice. Záhoráci potvrdzovali dobrú formu aj v play off a svoje dovtedajšie prekážky zdolali pomerne hladko. Papierový favorit tak bol jasný a tento moment sa Turčanom podarilo dokonale využiť a sériu začať víťazstvom.
„V zápase viedli 2:0 a začali hrať akoby sa im nič nemohlo stať. Chalani ich ľahkovážnosť potrestali a nečakanou výhrou nahlodali psychiku súpera.“
Záhoráci síce o deň neskôr sériu vyrovnali, ale do Turca necestovali v optimálnej pohode. Často sa viac venovali verdiktom rozhodcov či mimohokejbalovým veciam ako hre a zbytočne tak strácali koncentráciu.
„To bol ďalší z kľúčových momentov. My sme sa sústredili predovšetkým na seba, na vlastný výkon, neriešili sme súpera ani rozhodcov,“ pochválil svoj tím Peter Jurošek.
Domáce súboje Martinčania zvládli a siedmy finálový pokus konečne premenili na zlato. Mohli tak začať oslavovať premiérový titul, navyše v roku, keď klub dovŕši okrúhlu tridsiatku. Nefalšovaný hollywoodsky scenár s úplne pokazeným začiatkom, ale o to šťastnejším koncom, tak uzrel svetlo sveta.
Z hľadiska nasávali energiu
Hokejbalisti z metropoly Turca dosiahli historický úspech v ročníku, ktorý bol asi najvyrovnanejší v doterajšom priebehu súťaže. Tomu zodpovedala aj atmosféra na zápasoch.
„S tímami chodili i na stretnutia von pomerne početné fanúšikovské skupiny, čo doteraz nebolo zvykom. Pred kulisou, aká bola u nás, sa hralo fantasticky a človek nemohol nič odfláknuť. Všetkým ľuďom, čo nám fandili, a tiež musím spomenúť i tých, ktorí pomáhali zabezpečiť chod klubu, za to patrí velikánska vďaka,“ nezabudol sa poďakovať tréner.
Podľa jeho ďalších slov si všetci naplno uvedomia, čo dosiahol až s odstupom času. Jednému človeku však zisk zlatej medaily veľmi prial. Bol to jeho trénersky kolega Peter Petrák.
„Patrí medzi zakladateľov klubu a vidieť ho, ako sa po skončení finále úprimne teší, bolo aj pre mňa obrovským zadosťučinením. Som veľmi rád, že s takýmto výborným chlapom som mohol stáť na jednej striedačke,“ uzavrel debatu Peter Jurošek.
